Ľudia od nepamäti milujú sviatky. Dni, kedy sa väčšinou nepracovalo, ale zabávalo. Niektoré sviatky oslavujeme po stáročia, iné sa vytratili, lebo v revolučných časoch neobstáli v novej politickej a spoločenskej situácii. Oslavovali sa, oslavujú a určite sa ešte dlho budú oslavovať rôzne sviatky – cirkevné aj svetské, regionálne i celoštátne, národné aj internacionálne. Oslavy spojené s významnými udalosťami mali pre ľudskú komunitu vždy veľký význam. Utužovali ju a posilňovali vedomie vzájomnej spolupatričnosti. V stredoveku sa oslavovali predovšetkým cirkevné sviatky a udalosti spojené s vládnucou dynastiou. Korunovácie, narodenie následníka trónu, dynastické sobáše či oslavný návrat z vyhratej bitky. Na prahu modernej doby cirkevné sviatky ustupovali do úzadia a verejné oslavy dostali novú úlohu – mali posilňovať ideu štátu. Procesie vystriedali manifestácie. S nástupom nacionalizmu v 19. storočí si národné hnutia vytvárali vlastné sviatky. Vznikali národné panteóny, zavádzali sa národné rituály. Kalendárom sviatočných dní na Slovensku najviac otriaslo dvadsiate storočie. Je to pochopiteľné. Veď na našom území sa práve v minulom storočí vystriedali viaceré protikladné štátne útvary a politické režimy. Uhorsko, Československo, Slovenský štát a 40 rokov socializmu prinášalo nových zakladateľov a aj nové sviatky, ktoré slúžili na potvrdenie legitimity nových držiteľov moci.