V najrôznejších prieskumoch o významných osobnostiach našich dejín obsadzuje Milan Rastislav Štefánik pravidelne prvé priečky. Sú po ňom pomenované ulice, námestia, školy, inštitúcie, štátne vyznamenanie Slovenskej republiky, planéta, železničná trať či medzinárodné letisko v Bratislave. Štefánikove portréty sú notoricky známe. V počte sôch a pamätníkov ho neprekonala a možno ani neprekoná žiadna z postáv našej histórie. Je zrejmé, že Štefánik zanechal v našej historickej pamäti výraznú stopu. Štefánik prežil mimoriadne dramatický život. Bol astronómom, cestovateľom, vojenským letcom, politikom, diplomatom. Najväčšia pozornosť sa venuje jeho pôsobeniu za prvej svetovej vojny, keď sa ako jeden z trojice vodcov zahraničného odboja zaslúžil o vznik Československej republiky. Jeho nespochybniteľný prínos spočíval najmä v sformovaní česko-slovenského zahraničného vojska a v sprostredkovaní kontaktov s politikmi štátov Dohody. Štefánikova tragická smrť v máji 1919 podporila zrod jeho kultu, ktorý prežil celé 20. storočie. Štefánikova pamiatka sa využívala i zneužívala, jeho odkaz si nekriticky prisvojovali alebo zásadne odmietali rôzne politické sily. Štefánik sa stal nástrojom, ktorý využívali aj zneužívali rôzne režimy, ktoré vládli v moderných dejinách Slovenska.