Vysoké Tatry boli do polovice 19. storočia takmer nenarušenou prírodnou krajinou. Ľudia žili na periférii vysokohorskej oblasti, alebo sem prichádzali len sezónne. Po prvých bádateľoch a prírodovedcoch sa otvárali brány záujemcom o turistiku, ozdravné pobyty aj šport. V tatranských osadách sa budovali turistické chaty, ubytovne, liečebné domy, horské hotely a športoviská. Rozrastala sa sieť turistických chodníkov a komunikácií. Vysokohorské prostredie priťahovalo pozornosť astronómov a prírodných vedcov, ktorí si tu zriadili odborné pracoviská. Za posledných vyše sto rokov sa výrazne zmenil vysokotatranský región aj život jeho obyvateľov. V roku 1947 sa 15 tatranských osád spojilo do jedného samosprávneho celku. Vzniklo mesto Vysoké Tatry. Leží na území Tatranského národného parku, má okolo 5 000 obyvateľovi a tri katastrálne územia: Starý Smokovec, Tatranská Lomnica a Štrbské pleso.