O súznení v hudobnom aj rodinnom živote. V rodine manželov Gabriely a Ľuboša Bernáthovcov sa ozýva hudba od rána do večera. Sympatickí štyridsiatnici sa spoznali počas štúdia, kedy obaja vyštudovali hudobnú kompozíciu. Rovnako obaja vyučujú na bratislavskom konzervatóriu, Gabriela sluchovú analýzu a Ľuboš hudobnú skladbu, ktorú tiež vyučuje aj na VŠMU. Hudba sa tak stala prirodzenou súčasťou života aj pre ich tri deti – desaťročnú Emmku a trojročné dvojičky Carlu a Adamka. Najstaršia dcéra začala s komponovaním hudby v rámci hry na detskom xylofóne už ako štvorročná a odvtedy sa tomu venuje každý deň. Jej skladby už odprezentoval orchester s detským speváckym zborom, zhudobňuje básne od Daniela Heviera a pripravuje operu o zvieratkách. Trojročná Carla si sama upravuje piesne podľa rozsahu svojho hlasu. Všetky tri deti už pôsobia aj ako kritici otcovej hudby i keď samozrejme hlavné slovo má manželka, pod ktorej taktovkou zaznelo veľa manželových skladieb. Gabriela priznáva, že v súčasnosti diriguje najmä rodinu, ale pomaly sa po materskej dovolenke vracia do pracovného života a vyučuje na polovičný úväzok. Napriek rodinným povinnostiam Bernáthovci tvrdia, že deti pôsobia na ich tvorbu ako inšpirácia a umelci, ktorí sa vyhovárajú na to, že rodina im bráni v tvorbe, nie sú dostatočne kreatívni. Ľuboš dokonca odkedy sa im narodili dvojičky, skomponoval dvakrát viac skladieb ako zložil za ten čas predtým: "Deti fungujú ako hnací motor, pretože keď sa mi podarí (vďaka manželke) uchmatnúť si chvíľu na komponovanie, viem, že ju musím využiť naplno a tak som sa naučil veľmi rýchlo skladať." Napriek tomu, že by Gabriela rada svoje deti ochránila pred profesionálnou hudobnou kariérou, Ľuboš tvrdí, že je jasné, že sa im to nepodarí a budú deti podporovať v čomkoľvek čo ich bude v živote robiť šťastnými. Bernáthovci našli dokonalé súznenie nielen v hudobnom, ale aj v rodinnom živote a sú dôkazom, že keď ľudí spája spoločná láska, nič nie je nemožné.