Do rodinného domu v Nitre na Zobore vedú vysoké schody. Babička Schulteová po nich vystupuje a popritom si vzdychne," toto sú moje schody do neba". Autorský dokument Pala Koreca je o skutočných schodoch do neba, ktoré si na rozdiel od tých železných, ktoré vedú do jej domčeka, stavia zo svojej trpezlivosti, oddanosti a lásky. Po smrti jej dcéry ostali tri nezaopatrené deti. Babička sa nezľakla a začala bojovať o normálny život svojich vnúčat. Zobrala ich k sebe a sama sa o ne stará. Napriek každodenným únavným povinnostiam má v sebe množstvo energie, ktorá jej pomohla vybojovať nielen opravu domčeka, ale aj slušné podmienky a zázemie pre svoje vnúčence. Staršie dievčatá trénujú chôdzu, mladší vnuk sa na tréningy pripravuje. Lásku a oduševnenie pre šport zdedili po svojej starej mame, ktorá je aj vo svojom veku športový nadšenec. Aspoň majú deti zmysluplný program, hovorí s úsmevom. Popri vnúčatách sa ešte stará o svojich dvoch staručkých rodičov. Nemá čas na dlhé uvažovanie, musí byť akčná, ináč jej rodina neprežije. Schody do neba sú o jednom smutnom osude troch detí a o babke ktorá ich učí nevzdávať sa, ale vytrvalo bojovať. A zároveň je aj o svete, ktorý nie je až taký necitlivý akoby sa mohlo zdať. Existujú ešte dobrí ľudia, ktorí vedia v pravej chvíli pomôcť. A tak môže naša hrdinka prežiť a vychovávať zo svojich vnúčat ľudí, ktorí sa o seba dokážu postarať. Náš film by mohol mať aj podtitul: „dobrý človek ešte žije“.