Pani Veronika sa vybrala so svojimi kamarátkami na trojdňový výlet do Istanbulu. Po prílete zistili, že v hoteli poplietli ich príchod a nemali pre nich voľnú izbu. A tak v prvú noc boli ubytované v inom hoteli. Tam sa stretli s recepčným, pánom Adilom. Veronika dnes hovorí, že to bol "osud". Nebyť chybičky s ubytovaním, nikdy by sa nestretli. Ďalej sa nič veľkolepé nedialo, len sa spoločne s Adilom odfotografovali. Keď Veronika poslala Adilovi túto fotografiu, začali si písať. Adil sa s tým ale neuspokojil. Po niekoľkých mesiacoch sa ohlásil, že Veroniku príde pozrieť na Slovensko. Tá si pomyslela – čo tu s ním budem desať dní robiť!? Vzala si dovolenku z práce, aby sa mu mohla venovať. Veľa sa rozprávali, spoznávali Bratislavu, aj seba navzájom. Adilovi sa tu páčilo. Po pár dňoch vyznal Veronike lásku. A ona si vtedy uvedomila, že toto je to, čo aj ona chce. Život s mužom, ktorý rozumie tomu, ako rozmýšľa, ktorý ju chápe. Videla, že pri ňom môže byť taká, aká naozaj je, že sa nemusí pretvarovať, môže byť prirodzená... Ich vzťah sa vyvíjal ďalej.