Manželia Dagmar a Daniel sú rovesníci, spolužiaci z vysokej školy. Ich vzťah sa začal postupne vyvíjať na zemiakovej brigáde, mali spoločný humor, priateľov, nebolo pochýb, že sú spriaznenými dušami. Daniel bol vždy veľmi aktívny a ambiciózny. Od malička sa venoval behu na stredné a dlhé trate, dosahoval vynikajúce výsledky, ale akonáhle mal pocit, že dosiahol maximálnu úroveň, ktorú dokáže zo seba vydať, vrhol sa do niečoho ďalšieho. Beh vystriedal tenis, potom farmárčenie, odchod na vojenskú službu, svadba, kedy sa rozhodol usadiť a rozvinul kariéru v oblasti bankovníctva. Najskôr ako poradca stavebného sporenia a svojím enormným úsilím to dotiahol až na celoslovenského riaditeľa. Dadka ako milovníčka zvierat pracovala v salóne pre psov, tešila sa na to, ako si založia rodinu a dúfala, že príchod detí jej manžela donúti spomaliť tempo. Ale nestalo sa, ani po narodení dcéry a syna netrávil tráviť viac času doma. Neskôr intenzívne podnikal a popri tom mal milión ďalších aktivít. Dadka s pokorou prijímala fakt, že manžel dokáže dobre zaobstarať rodinu a tak ona môže ostať doma a kompenzovať deťom to, že v podstate majú len jedného rodiča a otca, ktorého vidia buď tesne pred spaním, alebo na dovolenkách. Po 7 rokoch začalo jeho telo vydávať signály, že niečo nie je v poriadku. V priebehu 2 rokov absolvoval 4 operácie a úplné ošedivenie. Začal si uvedomovať, že ak radikálne nezmení svoj životný štýl, nedopdne dobre. Nebolo to jednoduché pre nikoho, jeden čas to dokonca vyzeralo, že sa rodina úplne rozpadne, no postupne k sebe opäť našli cestu a začali sa venovať spoločným aktivitám v oblasti duchovného rozvoja. Manželia sú napriek všetkým prekážkam dôkazom, že láska a vzájomná úcta sú najpevnejším základom, ktorá ich rodinu udržala pohromade.