Daniela sa s Matúšom poznali od malička. Pochádzajú z jednej dediny, začali spolu chodiť keď mali približne 17 rokov. Matúš vyštudoval Hotelovú školu a Daniela Gymnázium. Študovať ďalej nechceli a tak pracovali v obci. Neskôr sa chceli osamostatniť a skúsiť žiť a pracovať v hlavnom meste. Daniela pracovala ako asistentka, Matúš sa zamestnal v Viedni ako kuchár. Po čase sa rozhodli, že sa zoberú. Neskôr si otvorili vlastnú prevádzku a vytvorili projekt, kde sa snúbi láska k pečeniu s fantáziou pretavenou do unikátnych zdravých receptov. Zo svojej práce a úspechu sa tešili. A projekt sa im rozrastal. Po čase mali prevádzky dve a 14 zamestnancov. Postupne si však začali uvedomovať , že z láskavých pekárov sa stali zamestnávatelia, ktorí riadia kolektív, logistiku a robia výplaty. Začal sa stres, naháňanie. Finančný úspech vo firme im síce pomohol k vlastnému bývaniu, no skoro vôbec sa nevideli, nestretávali sa s priateľmi a aj keď mali veľký dom, neprinášal im potešenie a život vo veľkom dome ich nenapĺňa. Rozhodli sa, že už nechcú mať veľa zamestnancov, byť za nich zodpovedný, chcú žiť v pokoji, v prírode a zarábať si iba ,, sebou,,. A tak si kúpili dom na samote a budujú tam nové útočisko pre rodinu. Momentálne majú viac priateľov ako keď bývali v hlavnom meste. Priatelia chodia k nim na návštevu ,oni chodia za priateľmi do spolku Dúholie. Navzájom si pomáhajú a ako hovoria, sú to naozajstní priatelia. Títo mladí ľudia chcú byť sebestační, chcú deti vychovávať vo vzťahu k prírode a v prírode, nechcú však byť otrokmi farmy a zvierat. Vedia aj oddychovať , vyjsť si do Detvy k priateľom na kávu, sú odkázaný aj na internet vďaka ktorému si zarábajú a zarábať budú. Nič neodsudzujú a snažia sa o svoju rovnováhu. Uvedomujú si silu rodiny a aj to, že sa spolu rozhodli takto žiť a teda, že v dobrom aj v zlom "sú v tom spolu".