Svoju vášeň pre varenie našla Dorotka v reštaurácii Noma, v Kodani, ktorá bola viackrát vyhlásená za najlepšiu reštauráciu sveta. Do Dánska sa vybrala študovať a nakoniec tu ostala aj pracovať. Na začiatku bola rozhodnutá, že sa už nevráti, ale postupne si uvedomovala, že ju to stále viac a viac ťahá domov do Telgártu. Nakoniec sa teda na Slovensko vrátila a pochopila, že prísť tam, odkiaľ pochádza, do rodinného penziónu, ktorý vlastnia jej rodičia, navyše so skúsenosťami, ktoré má, je správna cesta. Dnes vedie penzión spolu s mamou a otcom, lebo sestry žijú v zahraničí. Bratia síce ostali na blízku, no venujú sa iným profesiám, jeden je horár, druhý stolár. Majú ale vlastný dobytok, s rodičmi úzko spolupracujú a navzájom si pomáhajú, keď je to potrebné. Hríbikovci sa každý večer stretávajú pri jednom stole pri dobrom jedle a pri pohári vína sa rozprávajú, plánujú a smejú. Možno práve pracovitosť, disciplína, ale aj láska a cit pre rodinu priniesli Hríbikovcom spokojný život. Avšak nik z nich nezabúda, že na svojich snoch či už o fungujúcej rodine, alebo o prosperujúcom penzióne, treba neustále pracovať.