Rôznorodosť a životodarnosť našej Zeme je fascinujúca. Vnímavý človek sa zamýšľa nad nezvratnými zmenami, ktoré svojím konaním spôsobujeme. Ako ovplyvňuje život na druhom konci našej planéty a ako dlho je ešte udržateľné? Pavol Barabáš vedie s planétou Zem filmový dialóg. Mnohé z jeho dokumentov sú už dnes časovými konzervami toho, čo sme nenávratne stratili... Bájne, odľahlé kráľovstvá Mustang, Bhután či Ladakh boli po stáročia izolované za nedobytnou hradbou Himalájí. No vplyv konzumu a civilizácie sa už vkráda aj do slobodných myslí ich budhistických obyvateľov. „V nekonečnom vesmírnom priestore je naša Zem so svojimi unikátnymi systémami umožňujúcimi život, ovládaná nepochopiteľnými energiami, ktoré sú pre nás životodarné, oživujúce a obohacujúce. Jej krásy sú prameňom sily na celý život, refrénom hudby prírody, ktorá vlieva vieru v niečo nádherné a potešujúce. Pri schopnosti jej načúvať si každý človek uvedomí, že platíme príliš vysokú cenu za to, čomu dnes hovoríme technický pokrok. Tvárime sa, že kŕče Zeme nevidíme "Vyspelý" svet sa mení v jeden veľký hypermarket "prepotrebných" vecí. Aký to bude mať ďalší dopad na našu Zem a všetko živé na nej? Náš vlastný blahobyt a stúpajúce požiadavky sa odzrkadľujú aj na povrchu Zeme. Neustále preteky o zisk idú ruka v ruke s pokrytectvom a neznášanlivosťou. Všetci sa však tvárime, že to nevidíme, že je to niečo, čo sa nás netýka, čo my vlastne nedokážeme ovplyvniť. Harmonické vzťahy civilizácie a prírody sme odsunuli, ako prekážku ekonomickému rastu Kolotoč, ktorý sme aj my svojimi materialistickými nárokmi a vidinami pomáhali postaviť, sa stáva rýchlejším, hlučnejším, stále viac špinavým a nebezpečným. Neustále sme však podnecovaní tímom ekonómov, povznesených nad tento svet, ktorí nerozoznajú hrudu zeme od kusa betónu. Harmonické vzťahy sveta prírody sme pomaly odsunuli ako prekážku ekonomického rastu. Je až do plaču, keď si uvedomíme, že pár jednotlivcov obetuje dlhodobé záujmy ľudstva na tejto Zemi svojmu krátkodobému zisku. A možno by nezaškodilo, aby sa zavše každý z nás pozrel do zrkadla a zamyslel sa nad tým, ako k tomu všetci prispievame... To je pokrok? Spoločnosť, ktorú ovládajú finančné skupiny a korporácie, nás neustále upokojuje: Nebojte sa, to je pokrok! Najzákernejšie na tom je, že nás presviedčajú aj o tom, že neexistuje žiadny metafyzický alebo transcendentálny život na Zemi. Pochopiteľne! Duchovný rast, pokoj a meditácia s planétou sa stali brzdou ekonomiky. Ak tomu uveríme, tak je naozaj zbytočné, aby sme sa zaujímali aj o niečo iné, ako o vlastný materiálny blahobyt.“ Palo Barabáš