Dokumentárny projekt o auguste 1968 je kolektívnym subjektívnym pohľadom na vojakov „spriatelených“ armád, ich názory a dojmy na okupáciu Československa v auguste 1968 a úlohu, ktorú v rámci nej zohrali. Hlavnou otázkou je, ako sa „malý človek“ chová v konfrontácii s „veľkým príbehom“. Akú úlohu zohráva osobná zodpovednosť, zachovanie osobného uhlu pohľadu alebo morálka a čo sa stane v momente, keď si musia vyberať medzi záchranou života a poslúchaním rozkazov? Aké pocity mali vojaci, vyslaní do cudzej krajiny, aby tam „spravili poriadky“? Tento film sa zaujíma o vojakov rôznych národností a postavenia – od pešiakov po generálov. So zámerom získať čo najrôznorodejšie pohľady na tému, nakrúcali film 4 režisérky a 1 režisér z 5 krajín bývalého Varšavského paktu, ktoré spoločne obsadili Československo. RUSKO Posledná misia generála Jermakova Lev Gorelov má 93 rokov a pochádza z Odesy. V auguste 1968 nariadil svojej jednotke obsadiť pražské letisko. Sníva o tom, že vo filme spojí všetkých bývalých priateľov, ktorí zasahovali v Československu. Možno práve toto je jeho posledná misia. Ako si spomínajú na spoločnú minulosť? Hlavný hrdina pátra po zvyšku jednotky, aby splnil jej poslednú „vojenskú“ misiu. Road movie o ceste z Odesy cez Kyjev, Minsk a Moskvu do Prahy. Réžia: Evdokia Moskvina MAĎARSKO Červená ruža (Priateľstvo a láska počas okupácie) Hlavnou postavou je maďarský vojak, ktorý sa zúčastnil okupácie. Vojaci boli pripravení na odpor, ale narazili na pokojných a mierumilovných ľudí. Ich najväčším nepriateľom bola nuda, a tak si z miestnych dievčat urobili frajerky a z miestnych mužov priateľov. Krátke hrané epizódy zo života maďarských okupantov v Československu sú niečím na pomedzí dokumentu a fikcie. Réžia: Linda Dombrovszky POĽSKO Píšem ti, láska moja. Manželky troch poľských vojakov netušili, že sa ich muži zúčastnia útoku na susediacu krajinu. Hovoria o tom, aké boli dezinformované. Príbehy žien sú doplnené o autentické zábery vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa a o zábery každodenného života v prímorskom meste šesťdesiatych rokov. Dokumentárny film je zložený z archívnych záberov, nahovorených kódovaných telegramov pre Ústredný výbor strany robotníkov a z príbehov žien, čím sa vytvára napätie medzi dvoma názormi na skutočnosť. Pohľad komunistického režimu a pohľad bežného človeka. Réžia: Magdalena Szymkow NEMECKO Hlasy uprostred lesa V lete roku 1968 obývalo viac ako 16 000 vojakov z Východného Nemecka saské lesy a baraky neďaleko československej hranice. Mladíci, ktorí nie sú ani chlapci ani muži, čakajú na pokyny k misii, ktorá sa nikdy neuskutoční. Poručík lúšti krížovku pomocou náhodných písmen. Skupina mužov s nasadenými plynovými maskami sa borí lesom. Ďalší sa do nemoty spíjajú a následne po sebe strieľajú. Uprostred absurdity a bezmocnosti existuje tajomstvo v podobe malého rádia, vďaka ktorému nepríde jeden z týchto mužov o rozum. Film Hlasy uprostred lesa predstavuje hravý, čiastočne fiktívny dokument. Zobrazuje vnútorný boj mladých vojakov, ich prežívanie vo svete plnom lží a klamstiev. Réžia: Marie Elisa Scheidt BULHARSKO Zbytočný hrdina Seržant Nikolov Cekov bol jedným z bulharských vojakov, ktorí prišli do Československa viesť kontrarevolúciu. Väčšina z nich mala za úlohu strážiť Letisko Praha-Ruzyně. Deviateho septembra, približne o deviatej hodine večer sa Nikolov tváril, že potrebuje ísť na záchod a už sa z neho nikdy nevrátil. Réžia: Stephan Komandarev