Herec z rodu nesmrteľných
Utorok 28.01.2020
Vhodné pre všetkých
Európska tvorba
Dokumentárny film o Andrejovi Bagarovi.
Andrej BAGAR (* 29. 10. 1900 Trenčianske Teplice, + 31. 7. 1966 Bratislava) - bol slovenský herec, režisér a pedagóg . Pri zamyslení sa nad objemom jeho umeleckej a organizačnej práce – a to išlo o pokojnejšie, menej hektické štyridsiate a päťdesiate roky , sa človeku zastavuje dych – kedy to všetko dokázala a „postíhal“ ? Pozrime sa aspoň stručne: Spolu s Jozefom Kellom, J. Borodáčom a Oľgou Borodáčovou-Országhovou patrí A. Bagar k prvým slovenským profesionálnym hercom. Od roku 1927 je hercom a režisérom SND v Bratislave. Účinkuje nielen v činohre, ale i v opere a balete. V jeho smerovaní k realistickému herectvu ho utvrdzuje stretnutie s ruským divadlom pri zájazde čs. divadelníkov do Moskvy v roku 1934.V roku 1944 odchádza do Martina, kde je spoluzakladateľom Slovenského komorného divadla, ale pre nezhody sa tam dlho nezdrží. V dobe povstania sa stáva zakladateľom a vedúcim zájazdového Frontového divadla v Banskej Bystrici. Po ústupe povstalcov do hôr pomáha vydávať povstalecké noviny. Po roku 1945 je štátnym intendantom slovenských divadiel a stáva sa riaditeľom SND. Od roku 1950 je tiež profesorom herectva a rektorom VŠMU. Bagar sa angažuje tiež v politike: od roku 1954 je dokonca člen ÚV KSS, člen predsedníctva Slovenskej národnej rady a stáva sa i predsedom Zväzu slovenských divadelných umelcov. Je zakladateľom realistickej hereckej i režisérskej tradície činohry SND. Ako režisér uvádza ruské a sovietske hry. Je príznačné, že ako prvý na slovenskom javisku stelesňuje postavu Lenina. Za život vytvoril do 370 dramatických postav. Ku zrelým hereckým výkonom patrí cár Ivan Hrozný v rovnomennej tragédii Alexeja Tolstého a Shakespearov Falstaff. Hral tiež vo filmoch (Jánošík, Boj sa skončí zajtra) a v rozhlase... Scenárista Anton Kret a režisér Peter Hledík mu v r. 1980 k jeho nedožitým narodeninám pripravili televízny portrét, mapujúci jeho životnú i umeleckú dráhu. V archívnych ukážkach máme možnosť vidieť aj jeho herecké majstrovstvo napr. ako grófa Révaya z filmu Jánošík, či zábery z predstavenia Herodes a Herodias. Mnohé časti dokumentu sú natáčané v jeho rodných Trenčianskych Tepliciach, kam sa vždy rád vracal.