Ministerstvo kultúry SR v roku 2011 zapísalo tradičné ručné zvonenie a funkciu zvonárov na Slovensku do tzv. Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska, čím mu udelilo status dôležitosti, pocty, a hodnoty, ktorú je potrebne si vážiť a ochraňovať. V priestoroch stálej expozície kovolejárstva Východoslovenského múzea v Košiciach, v unikátnej zvonici z konca 14. storočia – v Urbanovej veži sme sa s kampanológom Jurajom Gembickým rozprávali o význame zvonov, ktorých zvuk a hlas sprevádza človeka počas jeho života v meste, ale aj na dedine. Ľudia v Kšinnej sa napriek ťažkej robote vedeli zabaviť. Obľúbeným miestom bola čistina nad dedinou pri kostolíku z 12.storočia, ktorý je takmer v pôvodnej podobe, bez výraznejších neskorších úprav. Skupinu Lidovec tvoria dvanásti muži z obce Solčany, ktorí sa rozhodli oživiť kultúru v dedine a oprášiť zapadnuté ľudové piesne a zvyky. Do výroby fujary sa majstri púšťali až vtedy, keď si učňovské roky odkrútili pri výrobe jednoduchších píšťal.. V dnešnej škole o hudobných nástrojoch nám Ján Hrubovčák porozpráva o kráľovskom nástroji, akým nepochybne fujara je. , Ministerstvo kultúry SR v roku 2011 zapísalo tradičné ručné zvonenie a funkciu zvonárov na Slovensku do tzv. Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska, čím mu udelilo status dôležitosti, pocty, a hodnoty, ktorú je potrebne si vážiť a ochraňovať. V priestoroch stálej expozície kovolejárstva Východoslovenského múzea v Košiciach, v unikátnej zvonici z konca 14. storočia – v Urbanovej veži sme sa s kampanológom Jurajom Gembickým rozprávali o význame zvonov, ktorých zvuk a hlas sprevádza človeka počas jeho života v meste, ale aj na dedine. Ľudia v Kšinnej sa napriek ťažkej robote vedeli zabaviť. Obľúbeným miestom bola čistina nad dedinou pri kostolíku z 12.storočia, ktorý je takmer v pôvodnej podobe, bez výraznejších neskorších úprav. Skupinu Lidovec tvoria dvanásti muži z obce Solčany, ktorí sa rozhodli oživiť kultúru v dedine a oprášiť zapadnuté ľudové piesne a zvyky. Do výroby fujary sa majstri púšťali až vtedy, keď si učňovské roky odkrútili pri výrobe jednoduchších píšťal.. V dnešnej škole o hudobných nástrojoch nám Ján Hrubovčák porozpráva o kráľovskom nástroji, akým nepochybne fujara je.