S kampanológom Jurajom Gembickým pokračujeme v rozprávaní o zvonoch a ručnom zvonení. Ľudia na vidieku boli oveľa užšie spojení so zvonom ako v meste. Často prispievali na nový zvon, dávali mu mená podľa svätcov. Nový zvon sa slávnostne krstil, získaval krstných rodičov, ktorí boli patrónmi zvona. Na vidieku je so zvonom často spájaná aj nejaká povesť. Juhovýchodne od Bardejova sa v Kožanoch nachádza - drevený gréckokatolícky chrám postavený v roku 1698. Zvoní tu aj zvonár Ján Rajnič, ktorý začal už ako šesťročný .Teraz si ďalšími povedali, že tradície treba zachovať a ručné zvonenie tak v chráme zotrváva. Stavanie májov je na Slovensku aj v súčasnosti obľúbeným zvykom. V Lubine Miškech Dedinke je však také, aké inde nenájdete. Aj v Nováčanoch je stavanie mája malým sviatkom a do výšky ho dvíhajú miestni hasiči. Pri hudobných nástrojoch zostaneme aj dnes. Zaujímavého človeka a výrobcu fujár sme navštívili v Budmericiach, ktoré sú známe skôr svojim vínom, než fujarami. Roman Kuchta hovorí, že keď je už tá fujara v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO , patrí celému Slovensku a nielen Podpoľaniu, kde sa najviac používala. , S kampanológom Jurajom Gembickým pokračujeme v rozprávaní o zvonoch a ručnom zvonení. Ľudia na vidieku boli oveľa užšie spojení so zvonom ako v meste. Často prispievali na nový zvon, dávali mu mená podľa svätcov. Nový zvon sa slávnostne krstil, získaval krstných rodičov, ktorí boli patrónmi zvona. Na vidieku je so zvonom často spájaná aj nejaká povesť. Juhovýchodne od Bardejova sa v Kožanoch nachádza - drevený gréckokatolícky chrám postavený v roku 1698. Zvoní tu aj zvonár Ján Rajnič, ktorý začal už ako šesťročný .Teraz si ďalšími povedali, že tradície treba zachovať a ručné zvonenie tak v chráme zotrváva. Stavanie májov je na Slovensku aj v súčasnosti obľúbeným zvykom. V Lubine Miškech Dedinke je však také, aké inde nenájdete. Aj v Nováčanoch je stavanie mája malým sviatkom a do výšky ho dvíhajú miestni hasiči. Pri hudobných nástrojoch zostaneme aj dnes. Zaujímavého človeka a výrobcu fujár sme navštívili v Budmericiach, ktoré sú známe skôr svojim vínom, než fujarami. Roman Kuchta hovorí, že keď je už tá fujara v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO , patrí celému Slovensku a nielen Podpoľaniu, kde sa najviac používala.