Péter Pázmány bol synom sedmohradského šlachtica. Pochádzal z kalvínskej rodiny. Narodil sa 4. októbra 1570 v Oradei /Rumunsko/. Pod vplyvom macochy, vo svojich trinástich rokoch konvertoval na katolícku vieru a v roku 1587 vstúpil do jezuitskej rehole. Študoval v Krakove, Viedni a Ríme. V roku 1597 je vysvätený za kňaza. Neskôr sa stal arcibiskupom v Ostrihome. Ako uhorský šľachtic a arcibiskup, bráni privilégiá uhorských stavov a pri uskutočňovaní reforiem v cirkevnej oblasti sa zasadzuje za záujmy uhorskej vládnucej vrstvy, ktorá sa paradoxne stáva jeho hlavným odporcom. Péter Pázmány sa stáva exponentom Habsburgovcov, pre ktorých plní aj najrozličnejšie diplomatické úlohy a zasadzuje sa o rekatolizáciu Uhorska. Záruku úspechu protireformácie vidí Péter Pázmány v príprave mladej vzdelanej generácie kňazov, ale aj svetskej inteligencie. Ďalšie úsilie završuje založením univerzity v Trnave, ktorá zohrá významnú úlohu v dejinách uhorskej a najmä slovenskej vzdelanosti a kultúry. Organickou súčasťou jeho úsilia sa stala vlastná a prekladová spisba, ktorá zahrňuje tridsaťpäť titulov. Najvýznamnejším dielom Pétera Pázmányho je Hodegus alebo vodca vedúci k pravde. Hlavným obsahom diela je pokus Jánosa Jemiciusa, vyrovnať sa so všetkými heretikmi od Mohameda, cez pravoslávnu cirkev, Wiclefa, Husa, až po Luthera a Kalvína. Slovenské preklady tohoto diela zostali len v rukopisoch z 18. storočia.