Karol Kuzmány pochádzal z evanjelickej farárskej rodiny. Pôsobil ako farár vo Zvolene a v Banskej Bystrici kde ho zastihlo Slovenské povstanie v rokoch 1848-49. Bol stúpencom filozofických a teologických názorov J.F.Friesa. V Banskej Bystrici vydával almanach Hronka, ktorý bol prvou literárnou tribúnou nastupujúcej štúrovskej generácie. V Hronke publikoval svoje estetické názory "O kráse". Napísal román Ladislav, ktorý je inšpirovaný Friesovým filozofickým románom Július a Evagoras alebo o kráse duše. Vydal knižku Modlitby k nábožnému vzdělání věřícich křesťanu, ktorú koncipoval ako poetický rozhovor s Bohom. Tlačou vydal kázeň, ktorou privítal zrušenie poddanstva v Uhorsku. Bol členom slovenskej deputácie a krátko stál na čele Zvolenskej stolice. V čase zostrujúcich sa pokusov o maďarizačné snahy vo vnútri cirkvi, vypracoval návrh na usporiadanie ECAV s cieľom brániť slovenských evanjelikov proti odnárodňovaniu. Tento návrh sa uskutočnil formou cisárskeho patentu 1. septembra 1859. Ako patentálny superintendent sa významne zaslúžil o založenie martinského evanjelického patentálneho gymnázia a o rozvoj slovenského evanjelického školstva.