Osobnosti duchovného života (Karol Kuzmány)
Pondelok 4.08.2014
Vhodné pre všetkých
Skryté titulky
Európska tvorba
Televízny dokument o Karolovi Kuzmánym.
Televízny dokument scenáristu Miloša Kovačku o Karolovi Kuzmánym.
Karol Kuzmány patrí k najvýraznejším a najvýznamnejším osobnostiam
slovenského cirkevného a kultúrneho života. Pochádzal z evanjelickej
farárskej rodiny. Pôsobil ako farár vo Zvolene a v Banskej Bystrici,
kde ho zastihlo Slovenské národné povstanie v r. 1848 -1849.
Bol stúpencom filozofických a teologických názorov J. F. Friesa.
V Banskéj Bystrici vydával almanach Hronka, ktorý bol prvou literárnou
tribúnou nastupujúcej štúrovskej generácie. V Hronke publikoval svoje
estetické názory O kráse. Napísal román Ladislav, ktorý je inšpirovaný
Friesovým filozofickým románom Július a Evagoras alebo o kráse duše.
Vydal knižku Modlitby k nábožnému vzdělání věřícich křesťanu, ktorú
koncipoval ako poetický rozhovor s Bohom. Tlačou vydal kázeň, ktorou
privítal zrušenie poddanstva v Uhorsku. Bol členom slovenskej deputácie
a krátko stál na čele Zvolenskej stolice. V čase zostrujúcich sa pokusov
o maďarizačné snahy vo vnútri cirkvi, vypracoval návrh na usporiadanie
ECAV s cieľom brániť slovenských evanjelikov proti odnárodňovaniu. Tento
návrh sa uskutočnil formou cisárskeho patentu 1. septembra 1859. Ako
patentálny superintendant sa významne zaslúžil o založenie martinského
evanjelického patentálneho gymnázia a o rozvoj slovenského evanjelického
školstva.
, Televízny dokument scenáristu Miloša Kovačku o Karolovi Kuzmánym.
Karol Kuzmány patrí k najvýraznejším a najvýznamnejším osobnostiam
slovenského cirkevného a kultúrneho života. Pochádzal z evanjelickej
farárskej rodiny. Pôsobil ako farár vo Zvolene a v Banskej Bystrici,
kde ho zastihlo Slovenské národné povstanie v r. 1848 -1849.
Bol stúpencom filozofických a teologických názorov J. F. Friesa.
V Banskéj Bystrici vydával almanach Hronka, ktorý bol prvou literárnou
tribúnou nastupujúcej štúrovskej generácie. V Hronke publikoval svoje
estetické názory O kráse. Napísal román Ladislav, ktorý je inšpirovaný
Friesovým filozofickým románom Július a Evagoras alebo o kráse duše.
Vydal knižku Modlitby k nábožnému vzdělání věřícich křesťanu, ktorú
koncipoval ako poetický rozhovor s Bohom. Tlačou vydal kázeň, ktorou
privítal zrušenie poddanstva v Uhorsku. Bol členom slovenskej deputácie
a krátko stál na čele Zvolenskej stolice. V čase zostrujúcich sa pokusov
o maďarizačné snahy vo vnútri cirkvi, vypracoval návrh na usporiadanie
ECAV s cieľom brániť slovenských evanjelikov proti odnárodňovaniu. Tento
návrh sa uskutočnil formou cisárskeho patentu 1. septembra 1859. Ako
patentálny superintendant sa významne zaslúžil o založenie martinského
evanjelického patentálneho gymnázia a o rozvoj slovenského evanjelického
školstva.