Svätí Konštantín (Cyril) a Metod, dvaja byzantskí bratia narodení v 9. storočí sa stali významnými kresťanskými misionármi, ich misia ovplyvnila všetky slovanské národy, preto im právom prináleží titul apoštoli Slovanov. Koprodukčná česko-slovenská štvordielna dokudráma prináša príbeh kresťanskej, kultúrnej i politickej misie oboch bratov a zároveň oboznamuje diváka s počiatkami šírenia kresťanstva na Veľkej Morave, teda v našich krajinách v horizonte rokov 826 – 885. Cez detstvo a dospievanie bratov v Gréckom Solúne, cez ich pôsobenie v Konštantínopole a prvé misijné cesty do arabských krajín a k Chazarom, nájdenie pozostatkov sv. Klimenta až po misiu na Veľkú Moravu s vytvorením prvého slovanského písma hlaholiky až po boj o zavedenie slovanskej liturgie v dovtedy po latinsky slúžených bohoslužbách sledujeme i príbeh našich vlastných dejín. Príbeh moravského veľkokniežaťa Rastislava a jeho snahu o nezávislosť Veľkej Moravy od Franskej ríše, zradu Svätopluka i následné odčinenie zrady až po násilné zničenie kolísky staroslovienskej kultúry. Učeníci Cyrila a Metoda boli z územia Veľkej Moravy vyhnaní, ale dielo oboch bratov prežilo. Prostredníctvom ich nasledovníkov totiž vznikli nové centrá staroslovienskej kultúry na území dnešného Chorvátska, Bulharska, Macedónie, Ukrajiny, Bieloruska, Čiech a, samozrejme, Slovenska. Idea úcty ku každému človeku, k jeho kultúre a humanistické chápanie práva založené na kresťanských princípoch, to sú totiž nadčasové atribúty celoživotnej misie oboch slovanských apoštolov. , Svätí Konštantín (Cyril) a Metod, dvaja byzantskí bratia narodení v 9. storočí sa stali významnými kresťanskými misionármi, ich misia ovplyvnila všetky slovanské národy, preto im právom prináleží titul apoštoli Slovanov. Koprodukčná česko-slovenská štvordielna dokudráma prináša príbeh kresťanskej, kultúrnej i politickej misie oboch bratov a zároveň oboznamuje diváka s počiatkami šírenia kresťanstva na Veľkej Morave, teda v našich krajinách v horizonte rokov 826 – 885. Cez detstvo a dospievanie bratov v Gréckom Solúne, cez ich pôsobenie v Konštantínopole a prvé misijné cesty do arabských krajín a k Chazarom, nájdenie pozostatkov sv. Klimenta až po misiu na Veľkú Moravu s vytvorením prvého slovanského písma hlaholiky až po boj o zavedenie slovanskej liturgie v dovtedy po latinsky slúžených bohoslužbách sledujeme i príbeh našich vlastných dejín. Príbeh moravského veľkokniežaťa Rastislava a jeho snahu o nezávislosť Veľkej Moravy od Franskej ríše, zradu Svätopluka i následné odčinenie zrady až po násilné zničenie kolísky staroslovienskej kultúry. Učeníci Cyrila a Metoda boli z územia Veľkej Moravy vyhnaní, ale dielo oboch bratov prežilo. Prostredníctvom ich nasledovníkov totiž vznikli nové centrá staroslovienskej kultúry na území dnešného Chorvátska, Bulharska, Macedónie, Ukrajiny, Bieloruska, Čiech a, samozrejme, Slovenska. Idea úcty ku každému človeku, k jeho kultúre a humanistické chápanie práva založené na kresťanských princípoch, to sú totiž nadčasové atribúty celoživotnej misie oboch slovanských apoštolov.