Slováci a najmä rodáci zo Slovenska výraznou mierou prispeli k rozvoju kinematografie v Uhorsku. Patrili k nim Alexander Lifka, Winkler, Teplík, Ungerleider, Arnold Pressburger. Ten dokonca založil požičovňu filmov aj vo Viedni. Začiatkom storočia v Bratislave pribudlo ďalšie kino METEOR, ale výroba filmov sa v BA neujala. Postupne však vznikajú nové stále kiná aj v ostatných mestách Slovenska - v Topoľčanoch sa aktivizoval Elemír Botka, vzniklo kino v Spišskej Novej Vsi, Lučenci, na Vrútkach, v Zlatých Moravciach, vo Veľkej Bytči /1913/. Kinematografy na premietanie sa dovážali z Francúzska a Nemecka. Najobľúbenejšie medzi divákmi boli vtedy dánske a francúzske filmy. Bratislavskí distribútori zadovážili na premietanie vtedy 1.ruský film Stenka Razin. Na Slovensku diváci vo všeobecnosti spontánne vítali snímky pochádzajúce z Ruska, nielen z prostredia cárskeho dvora, ale aj zo života mužíkov alebo o ruských polárnych expedíciách. Rozvojom kín sa hľadali cesty, ako aj u nás začať vyrábať kinematografy. Medzi priekopníkov patril Ungerleider, založil filmovú továreň a v r.1908 vyrobil 1.film. Ungerleider mal nielen umelecké skúsenosti, ale aj dobrý vkus, darilo sa mu a tak nasledujúci rok vyrobil 7 hraných filmov.