Hudba sprevádza človeka celý život. Vďaka obrovskej škále nástrojov, efektov a elektronických zariadení sú v súčasnosti možnosti jej tvorby takmer neobmedzené. Bolo by však barbarské nehľadať krásu hudby aj v tradíciách a v umeleckých zážitkoch, z ktorých sa mohli tešiť už naši predkovia. Veď trojicu ľudových nástrojov - fujaru, gajdy a trombity nám závidí celý svet. Fujara je nástroj, ktorý upúta myslím každého, a to nehovorím len o Slovákoch, ktorým je tento nástroj predsa len známy, ale púta pozornosť aj ľudí zo zahraničia, dôvody, pre ktoré je zaujímavá: dĺžka, konštrukcia, zvukovod, vzduchovod, estetickým výzorom. Spôsobov zdobenia fujár je veľa. Záleží od samotného výrobcu, či dáva prednosť vybíjaniu, vyrezávaniu či leptaniu kyselinou, moreniu alebo lakovaniu. Jednou z pôvodných techník povrchovej úpravy je údenie fujary. Tento tradičný spôsob je v súčasnosti už raritou, praktizuje sa len na niekoľkých salašoch. Je to nástroj, ktorý jednoducho nemá paralely v iných krajinách. Často počúvam, ako sa kde tu objavuje nejaký variant alebo nejaká príbuzná podoba toho nástroja, ale všetko sú to nástroje, ktoré genealogicky alebo typologicky jednoducho s tou fujarou nesúvisia. Takže rád by som tú jej jedinečnosť a osobitnosť zdôraznil. Ďalším tradičným ľudovým hudobným nástrojom sú gajdy. Predchodcovia tých dnešných pochádzajú z Egypta a prednej Ázie. V súčasnosti sú v podobných formách rozšírené v celej Európe, svoju tradíciu majú aj na Slovensku. To, čo gajdy v súčasnosti na celom svete spája, to je ten mech. Všetko ostatné je už veľmi rozdielne, a to čo pre laika môže znamenať veľmi malý rozdiel, to v tej interpretačnej praxi a v tej akustickej praxi, to sú zásadné rozdiely. Takže tie nástroje sa dostali do celej Európy, v Európe vari ani niet krajiny, kde by gajdy neboli. Možno niektoré krajiny urobili pre propagáciu tohto nástroja viacej a preto bežný človek aj na Slovensku vie viac o škótskych gajdách. Vieme identifikovať na Slovensku také najväčšie ohniská gájd – tri až štyri. Jedným je severná Orava, najmä obce pod Babou horou, kde existujú tzv. dvojzvukové gajdy. Potom existujú na strednom Slovensku dve také centrá, kde sa vyskytujú trojhlasné gajdy – to je oblasť Podpoľania a priľahlých pastierskych subregiónov a oblasť Pohronského Inovca, odkiaľ zhodou okolností pochádzam aj ja, lebo som z gajdošskej rodiny. A potom tým posledným regiónom, s opäť osobitným typom gájd, so štvorhlasnými gajdami, to je oblasť Nitry. Fujara trombita je najväčším slovenským ľudovým nástrojom, dosahuje dĺžku až do 6tich metrov. Podobne ako klasická fujara a gajdy patrí k pastierskym hudobným nástrojom - k signálnym, pastierskym rohom. Mnoho ľudí si mýli fujaru trombitu s obyčajnou fujarou, ale je to vlastne v názve. Fujara trombita sa preto volá, lebo dá sa povedať, že to vlastne tí naši predkovia volali dlhá trúba. Fujara dlhá a trúba trombita. To ako je fujara, píšťala ostalo na Detve. Ostala len fujara, dlhá.