Dokumentárny film o topoľčianskom pogrome na židovských spoluobčanov po skončení 2.svetovej vojny. Antisemitizmus, či to chceme, alebo nie, ešte stále žije. Žije nielen v nás Slovákoch, ale aj vo všetkých krajinách sveta. Aké podoby má tento xenofóbny postoj k tejto rase, to záleží od doby a vyspelosti spoločenských pomerov. Dokumentárny film Miluj blížneho svojho ... nám priblíži osudy topoľčianskych Židov po ich transporte do obludných "tovární na smrť" - koncentračných táborov, ktoré zriadila fašistická tzv. tretia hitlerovská ríša, aby sa zmocnila majetku nenávidenej rasy, ktorá vzhľadom na svoje, najmä náboženské špecifiky, zostala v ktorejkoľvek krajine, zemi či v štáte predsa len "iná". Nie inak to bolo aj v tzv. slovenskom vojnovom štáte, kde sa arizátori ako hladné supy vrhli na všetko, čo topoľčianska židovská komunita vlastnila. Vojna sa však našťastie skončila, a mnohí topoľčianski židovskí vydedenci sa vracali domov s nádejou, že nájdu všetko tak, ako pred transportami zanechali. Aké bolo ich sklamanie! Naivné predstavy navrátilcov sa rozplynuli ako jarný opar. Namiesto privítania ich čakala len nenávisť a zloba, najmä medzi tými, ktorí sa v rámci arizácie dostali k nezaslúženému majetku. 24.september 1945 je čiernym dňom pre mnohých vtedajších tzv. árijských Topoľčancov. Na základe vykonštruovaných lží, klamstiev a prekrútených faktov urobili podľa "ruského vzoru" pohon na nepriateľov slovenského národa, pogrom na Židov, ktorého sa zúčastnili stovky obyvateľov Topoľčian, zostane navždy smutným mementom. Mnohí z postihnutých totiž, napriek tomu, že patrili k inej rase, či vyznávali iné náboženstvo ako rímsko-katolícke, vždy cítili slovensky, hlásili sa k Slovensku ako svojmu rodisku, svojej domovine. Táto smutná udalosť poznačila život a osudy mnohých z navrátivších sa židovských občanov Topoľčian. Väčšina opustila Topoľčany: buď sa v r.1949 odsťahovala do iných slovenských miest, resp. odišla do Palestíny budovať nový vlastný štát Izrael. Mnohí z nich zatrpkli, odcudzili sa Slovensku. Našťastie je ešte dosť aj tých, ktorí na túto potupu zabudli a do svojho rodiska sa vracajú veľmi radi, a spomínajú naň stále ako svoje rodisko a domovinu.