Na paraolympiáde debutovala Iveta Chlebáková ako 35-ročná, presne 15 rokov po úraze, pri ktorom prišla o časť ľavej ruky. Stalo sa jej to, keď s frajerom u starej mamy išli popíliť drevo. Stačila malá nepozornosť a všetko, doslova všetko, bolo zrazu inak. V tom čase študovala pedagogiku a tak telocvik musel po úraze ustúpiť zemepisu. Iveta odjakživa športovala, milovala pohyb a predovšetkým rada súťažila. Bolo jej jedno, čo by nakoniec robila po škole, chcela športovať, súťažiť, vyhrávať alebo byť časom aj trénerkou. Športový duch a adrenalín patril k jej životu. Keď sa táto možnosť pre ňu po úraze akoby nenávratne stratila a nebolo to možné, nehľadala riešenie ako to zmeniť. Naučila sa s tým žiť. Nakoniec si toho chlapca z vysokej školy zobrala za manžela. No ich vzťah nevydržal dlho a rozišli sa. S druhým mužom má Iveta dnes už dve dospelé dcéry, ktoré sú jej veľkou oporou, pretože aj druhé manželstvo sa jej po čase rozpadlo. Možno príliš chodila po svete, možno príliš veľa trénovala, lyžovala, vyhrávala a manžel s deťmi ostával doma sám. No dnes neľutuje nič, pri lyžovaní sa jej splnil jej veľký sen, že aj človek s handicapom môže niečo dokázať a byť druhým vzorom. Napriek všetkému si s dcérami výborne rozumie a tvoria nerozlučnú trojicu, ktorá dáva jej životu zmysel aj dnes, keď sa na lyže už nemôže postaviť.