Záverečná časť dvojdielnej psychologickej drámy, adaptácie románu Oscara Wildea, upúta problémom zodpovednosti človeka za svoje činy, podobenst- vom o nepodplatiteľnosti svedomia, ktoré napokon víťazí nad všetkými po- kusmi o jeho umlčanie. Autor presne, stupeň po stupni ukazuje, kam až klesne človek, ktorý stratí zábrany vyplývajúce z porušovania prirodze- ných etických zákonov a ponúka kritický pohľad na anglickú spoločnosť viktoriánskej epochy. Maliar Basil Hallward dokončuje portrét Doriana Graya, osemnásťročného mladíka krásnej tváre a nepoškvrnenej duše. Dorian sa v jeho ateliéri zoznámi s lordom Henry Wottonom, ktorý pred ním zdôrazní pominuteľnosť mladosti a fyzickej krásy a nabáda ho naplno využiť krátky čas ich trva- nia. Dorian podľahne Wottonovmu vplyvu a v túžbe po večnej mladosti vysloví želanie zostať večne mladým a krásnym, kým čas poznačí tvár na portréte. Absurdné želanie sa splní. Dorian sa stáva ideálom londýnskych fičúrov, ale morálne upadá. Odvrhne herečku Sybilu Vanovú, čím zaviní jej smrť. Správa o jej samovražde sa ho nedotkne, ale portrét sa stáva zrkadlom jeho duše, odrazom jeho hriechov a nerestí. Dorian sa maliarovi zverí s tajomstvom obrazu, ale vzápätí ho zavraždí. Napokon sa v slabej chvíli rozhodne obraz zničiť: prebodne plátno, ale tým zabíja aj seba. Na stene visí Dorianov nepoškvrnený portrét a na zemi leží mŕtvy starec so zvráskavenou, vyžitou tvárou...