Slovensko vďaka hornatému povrchu oplýva množstvom vodopádov. Toky riečok sú však na našom malom území krátke a aj priestor, z ktorého vlahu zbierajú je neveľký. Preto naše vodopády nie sú veľmi mohutné, v porovnaní s vodopádmi na väčších riekach sú skôr subtílne. Väčšina z nich sa však nachádza v mimoriadne zaujímavých prírodných oblastiach našich národných parkov a chránených území. Sú ako šperky, zdobiace šat našej krajiny. Vodopád je viac premenlivý, ako ostatné úseky vodných tokov. Na jar, keď sa topí sneh na horách a keď sú zrážky intenzívnejšie, má najväčšiu silu a „ustálený“ prietok. V lete začnú teploty stúpať a vlahy ubúdať. Vody je čoraz menej, a tak aj vodopády slabnú. Zostáva len obnažené skalné podložie, po ktorom voda steká len v malých pramienkoch. Vtedy sa vodopád upokojí. Priehlbiny vymleté pod vodopádom zostávajú však dlho vlhké a pre okolitý život predstavujú mnohokrát jediný zdroj vlahy. Putujú sem všetky živočíchy, ktoré inde vodu nenachádzajú. Vodopády opäť ožijú, keď prídu jesenné dažde. S blížiacou sa zimou začnú ich okraje namŕzať. Najskôr sú to len drobné cencúliky, no s klesajúcimi teplotami nakoniec vytvoria ľadové sochy. Je to, ako by sa zastavil čas. Každoročný cyklus života vodopádu sa zavŕšil...