Dokumentárny film Island, pútnici a cudzinci zachytáva cestu dvoch slovenských bratov kapucínov po Islande. Cestu okolo ostrova, na ktorej navštevujú svojich farníkov a kochajú sa nádhernou islandskou prírodou. Je to tiež cesta k hlbšiemu poznaniu islandskej kultúry a islandskej duše. Na Island prišli pred dvoma rokmi, aby tu založili kláštor a nadviazali na starobylú mníšsku tradíciu z predreformačnej éry. Ako deti sa učia po islandsky, ako deti sa radujú z každého malého úspechu. Podľa slov ich priateľa Jacquesa je práve radosť tým, čo môžu Islanďanom najviac ponúknuť: "Islanďania si môžu kúpiť všetko, čo potrebujú, sú bohatší ako všetci navôkol, ale kruto trpia duchovnou biedou. Chýba im radosť zo života." Brat David a brat Peter pôsobia naozaj mníšskym výzorom: dlhé brady, tmavohnedý habit obviazaný bielym povrazom, sandále a v nich bosé nohy. Podľa ich zakladateľa sv. Františka sa snažia žiť v chudobe a svojim konaním robiť svet lepším. Ideály, podľa ktorých majú bratia kapucíni žiť, sú vyjadrené v Konštitúcii menších bratov kapucínov, ktorá vychádza z regule sv. Františka. Citáty konštitúcie sa vo filme vždy spájajú so sugestívnou meditatívnou hudbou a s nádhernou islandskou prírodou. Čistota prírody má umocniť čistotu citovaných ideálov. Tie sú v kontraste s každodenným životom mníchov Davida a Petra, s ich slabosťami, nedokonalosťami, ale i so snahou o nápravu. Všadeprítomná fajka napríklad Davidovi nevadí, ale brat Peter si pripadá ako zhnitá tabuľa, ktorá sa aj napriek svojmu stavu stále snaží ukazovať na vrchol, k Bohu. Island je aj o ceste bratov Petra a Davida do hĺbok ich vlastných duší. Sprievodcami na ich ceste dovnútra je nádherná islandská príroda, slová sv. Františka a detská zvedavosť, s ktorou objavujú tajomstvá islandštiny, Islandu a jeho obyvateľov.