Svätý Otec Ján Pavol II. mal Ježišovu Matku Pannu Máriu vo veľkej úcte a patril k veľkým mariánskym ctiteľom. Vyjadrovalo to jeho pápežské heslo Totus tuus - Celý tvoj, Mária, ale aj početné návštevy mariánskych pútnických miest ako sú Lurdy, Fatima, Čenstochová, Šaštín, Levoča. Panne Márii vďačil za záchranu svojho života, keď bol naňho spáchaný atentát. Pod jej ochranu zveril svoju budúcnosť a budúcnosť sveta: "Všetko vkladám do jej rúk, aby to v svojej materinskej láske prinášala pred svojho Syna.“ V Apoštolskom liste o Posvätnom ruženci pápež Ján Pavol II. napísal: "Ruženec patrí medzi najlepšie a najhodnotnejšie tradície kresťanskej kontemplácie. Vyvíjal sa na Západe, je typicky meditatívnou modlitbou a istým spôsobom sa zhoduje s modlitbou srdca alebo Ježišovou modlitbou, ktorá zapustila korene v pôde kresťanského Východu." Uviedol, že sa ho máme modliť "nábožne a nie mechanicky, teda ako meditáciu tajomstiev života a pôsobenia Krista. Pri opakovaní Zdravas Mária môžeme prehlbovať danosti poslania Božieho Syna na zemi, ktoré nám podáva evanjelium a tradícia." V závere listu pripomenul, že "Cirkev tejto tradičnej modlitbe vždy pripisovala mimoriadnu silu a jeho spoločnému a vytrvalému odriekaniu zverovala tie najťažšie problémy. V časoch, keď samotné kresťanstvo bolo v ohrození, sa sile ruženca pripisovalo pominutie nebezpečenstva a naša Ružencová Panna Mária bola oslavovaná ako sprostredkovateľka záchrany. Dnes s radosťou zverujem sile tejto modlitby problém pokoja vo svete a otázku rodiny."