Vrchol tvorby slovenského režiséra Karola Skřipského /1908/ sa dá zaradiť do konca päťdesiatych a začiatkov šesťdesiatych rokov. Je popredným popularizačno – vedeckým dokumentaristom a na jeho konte sa objavujú hlavne snímky s prírodnou a etnografickou tematikou. S Martinom Slivkom v r. 1960 odovzdáva film o ornamentálnych motívoch ľudových interiérov na západnom Slovensku, jeho Ždiarske rekviem je obrazom tradičného života slovenskej horskej dediny v cykle celého roka. V r. 1967 upozorní na seba zaujímavou správou o živote osamelého Robinsona uprostred Východoslovenskej nížiny s názvom Štyri dni Ľudovíta Čonku. Doménou jeho tvorby sú filmy o Vysokých Tatrách, ich počtom sa radí medzi popredných režisérov a kameramanov s touto témou. V Kvetoch Tatier /1954/ netradičnými obsahovými a formálnymi postupmi ide do hĺbky ich sveta, spomalenými zábermi umocňuje dramatičnosť vysokohorského prostredia. Už týmto filmom upozorňuje na iné možnosti nepovrchneho snímania prírody, získané poznatky mu slúžia k uskutočneniu ďalších väčších projektov. V Expedícii TANAP /1961/ sa snaží dobyť ťažko prístupné miesta Tatranského národného parku. Päťčlenná výprava vybavená filmovými kamerami počas niekoľkomesačnej výpravy v slovenských veľhorách zachytáva život vzácnych zvierat, ktorých rod tu žije už od doby ľadovej a v pôsobivých záberoch ukázala vzácne horské kvety, ktoré dnes už existujú len v arktických krajinách. Film patrí k prvým farebným širokouhlým dokumentom v našej kinematografii.