Prelom 70-tych a 80-tych rokov prináša nové dimenzie slovenského dokumentárneho filmu. Medzi dovtedy obchádzané žánre patria aj filmy so sociálno - etnografickým zameraním. A práve tu sa môžu úspešne prejaviť mladí tvorcovia. Tvorivá dvojica Marián Urban - Dezider Ursíny vytvára svoje prvé snímky Sanitrárovci a Gajdoš Antalík. V oboch ide o rezignáciu na významovú deformáciu reality, nové trendy spočívajú v jej neštylizovanom zachytení. Portréty ľudových umelcov sa vyznačujú bezprostrednosťou a plnohodnotnou ľudskou účasťou. Gajdoš Antalík hovorí nielen o sebe a svojej hudbe, ale definuje aj prostredie, ktorého výsostne inšpiruje.