V začiatkoch fenoménu bratislavských pondelkov nikto nemohol predpokladať, že sa rozvinie do takých rozmerov a kvality. Dodnes tento terminus technicus rezonuje v spomienkach najmä staršej generácie televíznych divákov, pričom je paradoxné, že viac v Čechách, ako na Slovensku. K jeho vzniku prispelo viacero priaznivých faktorov. V 50-tych rokoch televízia v pondelok nevysielala a slovenská časť ČST neustále „bojovala“ s pražským vedením o to, aby mala väčší podiel v celoštátnom vysielaní Koncom roka 1958 najvyššie vedenie štátu rozhodlo, že pracujúci ľud si zaslúži, aby televízia vysielala aj v pondelok a od roku 1959 sa muselo vysielať pravidelne už 7 dní v týždni. Pražské vedenie si uľahčilo prácu a rozhodlo, že keď sú Slováci stále nespokojní so svojim podielom vo vysielaní, tak nech im patrí celý pondelok. V pondelok nehrali ani divadlá a tak v časoch, keď sa muselo vysielať „naživo“, boli vlastne k dispozícii tí najlepší špičkoví herci. To bol začiatok vysielania slávnych bratislavských pondelkov a ich tradícia sa úspešne rozvíjala počas celej existencie Československej televízie.