Na čele samosprávy stál richtár a mestská rada, ktorí disponovali mnohými kompetenciami. Spravovali mestský majetok a financie, ohliadali na dodržiavanie privilégií a práv, kráľovských nariadení a vlastných rozhodnutí. Organizovali rozpis a vyberanie daní, dozorovali činnosť cechov, ako aj poriadok a čestnosť predaja na trhoch a jarmokoch. Jednou z najdôležitejších funkcií bolo súdnictvo. Všetky jednania, nie len tie súdne, sa začínali už vo veľmi skorých ranných hodinách. Sporné stránky sa nemuseli dostaviť osobne, ale mohli sa nechať zastúpiť. Ženy obvykle zastupoval manžel alebo otec. Pri vyšetrovaní trestných činov sa nehľadali motívy, dôležitejšie bolo priznanie. Súd pri tom neskúmal jeho pravdivosť, a ani to, či bolo učinené dobrovoľne alebo vynútené na mučidlách. Richtár a rada mesta boli pánmi nad životom a smrťou hriešnikov. Mali na starosti aj bezpečnosť a ochranu. Konkrétnym výkonom bol poverený mestský kapitán, ktorému pomáhali štvrťmajstri. A pretože mestské požiare boli časté a veľmi nebezpečné, medzi závažné úlohy patrila aj protipožiarna ochrana. Bolo to veľa povinností, no treba povedať, že to richtár a radní nerobili zadarmo. Mávali príjem z pokút od odsúdených vinníkov, brali poplatky za úradné služby a za zápisy do kníh, najmä pri predajoch nehnuteľností si prišli na slušné peniaze. Senátori chodievali na odhady pozostalostí, niekde sa radní aj obliekali na útraty obce. Skrátka, byť členom mestskej rady bolo v tých časoch veľmi lukratívne.