Samostatne stojace renesančné zvonice sa už tradične spájajú na našom území s nástupom reformácie. Keď v 18. storočí nahrádzali obce za pomoci svojich šľachtických patrónov drevené evanjelické kostoly murovanými, opäť bez veže, zachovali si pôvodné drevené zvonice až do 19. storočia. Prežívanie drevených zvoníc ako stavebného druhu aj pri murovaných sakrálnych objektoch neskôr vystriedali samostatne stojace murované zvonice. Tie sa najmä na Spiši a Šariši stali jedným z charakteristických znakov napĺňajúcich pojem východoslovenská renesancia. Ich spoločným znakom je predovšetkým umiestnenie v murovanej ohrade kostolného areálu. Výstavbu alebo zriadenie mestských veží bezprostredne podnietilo naplnenie hrozieb z postupu osmanského vojska. Kráľovské mestá si okrem dobudovávania staršieho opevnenia potrebovali zabezpečiť i včasnú informáciu o prípadnom pohybe nepriateľských vojsk za mestskými hradbami. Okrem toho potrebovali aj prehľad o dianí v meste, na čo najlepšie poslúžili pevné, niekoľkopodlažné veže.