Po obsadení Budína Turkami rozhodol Ferdinand I. o výstavbe pevnosti v Komárne na cípe sútoku Váhu a Dunaja. Vyhotovením plánu poveril talianskeho odborníka na pevnostné stavby Pietra Ferraboscu, skúseného vojenského inžiniera a architekta. Ten navrhol päťuholníkový bastiónový systém. V roku 1546 sa začalo s výstavbou, ktorá trvala desať rokov. Po prvý raz sa u nás použili namiesto kamenných hradbových múrov zemné násypy spevnené drevenou konštrukciou. Neskôr ich na čelnej strane vystužili kameňmi a tehlami. Zemné násypy oveľa lepšie odolávali paľbe delostrelectva ako vysoké gotické múry hradov. Ale stavitelia pravdepodobne nemali dostatočné skúsenosti, pretože jarná povodeň v roku 1570 spôsobila také obrovské škody, že sa zrútila časť opevnenia. A preto v rokoch 1572–1592 musela byť veľká časť pevnosti nanovo postavená. Nová, podľa talianskeho vzoru navrhnutá, zdokonalená a prebudovaná pevnosť zažila zaťažkávaciu skúšku v roku 1594, keď ju sinanský paša so stotisícovým vojskom obliehal celý mesiac bez úspechu. V tej dobe predstavovala komárňanská pevnosť vyspelú fortifikačnú stavbu, jednu z prvých svojho typu v strednej Európe. Na konci 16. storočia patrila k prvoradým opevneniam systému pohraničných hradov.