V službách Habsburgovcov, ktorí vyhrali boje o uhorský trón, dosiahli vysoké postavenie rodiny s menami ako Turzo, Pálfi, Révaj, Ziči, Andráši, Ilešházi a iní. Tieto rody ostali vo svojom postavení až do zrušenia poddanstva. Stali sa zároveň stavebníkmi nového druhu architektúry – kaštieľov, ktoré tvoria významnú súčasť pamiatkového fondu Slovenska vo všetkých regiónoch. Mať také rodové sídlo patrilo k budovaniu prestíže medzi najvplyvnejšími magnátskymi rodmi. Renesančné kaštiele v sebe často skrývajú staršie jadro gotickej tvŕdze, obytno-obrannej veže, ktorej zväčšením a pristavaním bočných krídel vznikol objekt nazývaný castellum – kaštieľ. Kompaktnosť celku sa dosahovala hradbovým múrom, čím stavba získala obrannú funkciu. V čase neprestajného vojnového ohrozenia bola obranná funkcia šľachtických obydlí nevyhnutná. Interiér, ale i fasády, boli však k dispozícii na realizáciu umeleckých kreácií. Kaštiele vznikali najmä ako pohodlnejšia alternatíva bývania, ktorá postupne nahradila obytnú funkciu hradov. Stavebný vývin kaštieľov smeroval k typu blokovej stavby s dvoma alebo štyrmi vežami na nárožiach. Nemenej dôležitá reprezentatívna funkcia sa prejavila v otvorených arkádových chodbách a lodžiách, v architektonických a výtvarných detailoch. Na Slovensku sa ešte po druhej svetovej vojne nachádzalo vyše 400 kaštieľov. Väčšina z nich sa však zachovala v neskorších, najmä barokových úpravách..