Keď sa povie pioniersky tábor, skoro každý z nás si predstaví spojenie svojich obrazov a zážitkov. V 80. rokoch vznikol istý experiment, ktorý mal za cieľ prekročiť uzavreté hranice medzi Východom a Západom. Bola podpísaná dohoda o priateľskej spolupráci medzi Košicami a západonemeckým mestom Wuppertal. Dva na prvý pohľad vzdialené svety a množstvo detí, ktoré ako ambasádori rozdielnych ideológií boli vysielané v ústrety ukončenia studenej vojny. Sloboda tak narazila na ohraničenosť presných pravidiel, uniformita čelila množstvom výkladov so zakázaným tovarom. Pretvárali sa predstavy získané z filmov, kde všetci záporáci majú korene vo východnom bloku, sľub žiť podľa pionierskych zákonov, zložený pred štátnou vlajkou, sa za pár mariek vymenil v obchodnom dome za veľkú fľašu nutely. Vznikli kamarátstva na celý život. Chátrajúce továrne sú kronikou individuálnych ľudských príbehov, ale i premien celého Slovenska. Zároveň sú významnými estetickými odkazmi svojej doby, ktoré navždy miznú z našej pamäte. Cez malé, súkromné dejiny jednotlivých fabrík bude každý diel pripravovaného cyklu mapovať jedno historické obdobie, v ktorom daný priemyselný areál zažil najväčší rozmach. Tvorcovia sa prostredníctvom industriálnych pamiatok zamerali predovšetkým na ľudské príbehy. Mŕtve stavby preto znovu ožívajú príbehmi pamätníkov, ktorí tu kedysi pracovali, ale aj dobrodružstvami súčasných prieskumníkov, ktorých estetika zmaru magicky priťahuje. Cez minulé i súčasné ľudské príbehy budú filmy rozprávať nielen o budovaní priemyslu, ale i o budovaní slovenského národa, jeho identity a vzťahov so susedmi v stredoeurópskom regióne.