Premeniť Váh na vysnívanú vodnú cestu zostáva už takmer deväťdesiat rokov len na papieri. Komunisti plánovali jej dobudovanie na deväťdesiate roky. Súčasné vládne uznesenie, tak ako všetky predchádzajúce, odložilo jeho dobudovanie tentokrát na roky 2025-2035. Nájde sa ešte nadšenec, ktorý tomu verí? Kým kedysi zásobovala ladčianska hydrocentrála elektrinou celý priľahlý región, pri dnešnej, ale aj povojnovej budovateľskej spotrebe energie je objemom vyrobenej elektriny malým dodávateľom. Jej úloha je regulačná. Keďže elektrickú energiu nie je možné skladovať, hydrocentrála už desaťročia vyrovnáva dodávku pri zvýšenom dopyte počas energetických špičiek. Hoci nemôžeme vidieť samotné kaplanove turbíny, ktoré sú ponorené vo vode, ked' otvoríme veko turbíny, môžeme sledovať časť turbínového hriadeľa, ktorého rýchlosť otáčania sa mení v závislosti od toho, aké množstvo vody je k turbínam odvádzané. Ked' bola v januári stredná Európa blízko k energetickému blackoutu, bola by to práve táto malá hydrocentrála, čo VODNÉ DIELO DOLNÉ KOČKOVCE – LADCE by sa v prípade najhoršieho scenára energetikov vrátila k svojim dávnym hviezdnym rokom. Chátrajúce továrne sú kronikou individuálnych ľudských príbehov, ale i premien celého Slovenska. Zároveň sú významnými estetickými odkazmi svojej doby, ktoré navždy miznú z našej pamäte. Cez malé, súkromné dejiny jednotlivých fabrík bude každý diel pripravovaného cyklu mapovať jedno historické obdobie, v ktorom daný priemyselný areál zažil najväčší rozmach. Tvorcovia sa prostredníctvom industriálnych pamiatok zamerali predovšetkým na ľudské príbehy. Mŕtve stavby preto znovu ožívajú príbehmi pamätníkov, ktorí tu kedysi pracovali, ale aj dobrodružstvami súčasných prieskumníkov, ktorých estetika zmaru magicky priťahuje. Cez minulé i súčasné ľudské príbehy budú filmy rozprávať nielen o budovaní priemyslu, ale i o budovaní slovenského národa, jeho identity a vzťahov so susedmi v stredoeurópskom regióne.