Posledná časť nie je klasickým spracovaním dokumentárnej série Budujeme Slovensko. Autorka a režisérka filmu Mária Pinčíková uchopila tému netradične. Ide o film hraný. Mŕtve stavby znovu ožívajú príbehmi a legendami pamätníkov, ktorí tu kedysi pracovali, ale aj dobrodružstvami súčasných prieskumníkov, ktorých estetika zmaru magicky priťahuje. Od samého začiatku sa v Čadci vyrábali najmä vianočné ozdoby. Tie sa stali okamžite súčasťou výzdoby rodín z celého Československa. Časť ich produkcie aj za socializmu smerovala na export. Tvorbu šikovných Kysučanov nezastavila ani Nežná revolúcia a nástup novej konkurencie – teda aspoň zatiaľ. Továreň Okrasy, ktorú tvoria tri budovy a v nich rôzne zákutia ako zasadačka, fajčiareň, prezliekáreň, rôzne chodby, vrátnica, výrobné haly, baliareň, etc. a cez kostol a k nemu prislúchajúca faru, spovednicu, záhradu. Chátrajúce továrne sú kronikou individuálnych ľudských príbehov, ale i premien celého Slovenska. Zároveň sú významnými estetickými odkazmi svojej doby, ktoré navždy miznú z našej pamäte. Cez malé, súkromné dejiny jednotlivých fabrík bude každý diel pripravovaného cyklu mapovať jedno historické obdobie, v ktorom daný priemyselný areál zažil najväčší rozmach. Tvorcovia sa prostredníctvom industriálnych pamiatok zamerali predovšetkým na ľudské príbehy. Mŕtve stavby preto znovu ožívajú príbehmi pamätníkov, ktorí tu kedysi pracovali, ale aj dobrodružstvami súčasných prieskumníkov, ktorých estetika zmaru magicky priťahuje. Cez minulé i súčasné ľudské príbehy budú filmy rozprávať nielen o budovaní priemyslu, ale i o budovaní slovenského národa, jeho identity a vzťahov so susedmi v stredoeurópskom regióne.