Dejiny dvadsiateho storočia sa odrážajú na smaltovanom riade z Fiľakova. Táto malá fabrika, na prahu dvoch štátov, takmer vždy na periférii vyvážala svoje výrobky už z čias Československa do celého sveta. Logo ohnivého kohúta bolo zárukou kvality. Kohúta si žiadali aj moslimské krajiny Orientu, či neskôr za socializmu aj „spriatelené“ krajiny v Afrike. A tak ženičky z Kovosmaltu na riady kreslili výjavy, ako zabil lovec tigra alebo ako domorodci kdesi v stepi varia pred chalupou. Nápis „Hamu hamu“ znamená v jazyku Swahili „dobrú chuť“ a v hindi „samay hee dhan hai“ zase slogan čas sú peniaze. To všetko – pre súdruhov a súdružky z Etiópie – museli zvládnuť vo fabrike pod fiľakovským hradom. Ten svet zmizol. Mŕtve stavby znovu ožívajú príbehmi pamätníkov, ktorí tu kedysi pracovali, ale aj dobrodružstvami súčasných prieskumníkov, ktorých estetika zmaru magicky priťahuje.