Podľa homérskej báje sa grécky hrdina Iáson vybral so svojimi druhmi na lodi Argos, aby získali zlaté rúno, ktoré bolo skryté v Kolchide. Dostali sa až do ústia Dunaja. Proti prúdu prenikli až na Slovensko a odtiaľ potom neznámou cestou vnútrozemím nazad do Grécka. Trasa ich suchozemskej cesty je záhadou, ktorú sa historici márne pokúšajú vyriešiť už od stredoveku. Isté je, že kdesi na území dnešného Slovenska museli vystúpiť na breh a stretnúť svojich príbuzných, bližšie neznámych obyvateľov bronzových dôb. Ako dokazujú archeologické pamiatky, kultúry antických Grékov a vtedajších obyvateľov strednej Európy boli také blízke, že ich nositelia azda aj hovorili podobným jazykom. Niektorí historici si navyše myslia, že báj je najstarším dokladom priemyselnej špionáže, pretože na území Slovenska boli v tých časoch obrovské ložiská zlata a baranie rúno od nepamäti slúžilo zlatokopom na zachytávanie zlatých zrniek.