Režisérka Vavrová nazvala svoj dokument „krásnou literatúrou vo filme.“ Namiesto výpočtu chronologicky usporiadaných udalostí v živote známej herečky, je to skôr veľmi komorná, zvnútornená výpoveď mimoriadneho človeka, ktorý núti diváka sústredene počúvať a vnímať. Božidara Turzonovová od detských čias čítala veľmi veľa a gymnaziálne roky jej štúdium a vášeň pre vzdelanie len prehĺbili. Rada hrala na klavíri, táto vášeň je aj ostala. Zámer študovať herectvo skrsol až v poslednej chvíli, keď si jej spolužiaci z dramatického krúžku začali vypĺňať prihlášky na Vysokú školu múzických umení. A to jej natrvalo zmenilo život. Profesionalita, všestranný talent, jej silná individualita a osobnosť, no zároveň jej skromnosť a pravdivosť, sa odrážajú v každej jednej postave, ktorú stvárnila na doskách SND i vo filmoch. Svojím vznešeným pôvodom a spôsobmi správania sa vždy vymykala dobe. Keď sa sama stala pedagogičkou herectva a odovzdávala študentom a študentkám svoje dlhoročné skúsenosti, obzvlášť výraznú odozvu mala u mladších poslucháčok herectva. Ženská skúsenosť v spojení s hlbokým intelektom, prekonanými pochybnosťami a starou školou, priniesla mladej generácii herečiek nový pohľad.