Ostrovy
Dvojka | Nedeľa 11.09.2022, Stanica Žilina Záriečie a Nová Synagóga
Nevhodné do 12 rokov
Skryté titulky
Audio komentár
HD
Európska tvorba
Dokumentárna séria o nezávislej kultúre mimo centier.
V dokumente Jany Bučky sa prestavujú dve centrá nezávislej kultúry v Žiline. Prvým z nich je Stanica Žilina Záriečie druhá Nová Synagoga.
Stanica
Ľudia čakajú na lavičkách pred Stanicou. Nie sú to umelci, ale obyčajní ľudia, čakajúci na pôde kultúrneho centra, čakajúci na vlak, ktorý ich odvezie domov. Miesto ktoré stojí, no vnútorný pohyb Stanice má silný flow, výrazné prúdenie, ale v akomsi zastavenom časopriestore. Vo vnútri Stanici je čakáreň, kde tiež sedia “obyčajní ľudia”, čakajúci na ten svoj vlak. Pred nimi je neustály pohyb, mihotajúci sa ľudia, ktorých pozorujú. Niekto príde do baru na pivko, vchádzajú sem detičky na výtvarné dielničky, alebo hrnčiarsky krúžok, výtvarníci, tanečníci, divadelníci, medzinárodní stážisti, organizátori… v kancelárii sa vedie porada, technici pripravujú javisko a vonkajší priestor na festival KIOSK. Spomedzi veľkého množstva kultúrnych akcií, ktoré Stanica organizuje (ročne je to aj 250 kultúrnych akcií), festival KIOSK je výbornou platformou, ktorá reprezentuje súčasné umenie. Skrz točenie tohoto letného festivalu predostrieme štúdiu prostredia, ale aj vnútorných vzťahov. Stanica poskytuje priestor na ročné stáže pre ľudí zo zahraničia. Veľa ľudí sem prídena rok, ale zostane tu už natrvalo. Chlapec z Londýna, dievčina z Holandska, iný z Lotyšska… Prečo nezostane v Londýne, kde je kultúry priehrštím až až? Prečo zostane žiť v maličkej krajinke Slovensko a práve v Žiline? Stanica je silným zoskupením ľudí, ktorí istým spôsobom tvoria rodinu, ale pre všetkých najdôležitejšia je sloboda. Sloboda prejavu, sloboda tvorby.
Synagóga
Nová synagóga je premena útopie na realitu. Je to uzol príbehov, ktorý má silný genius loci. Stavba postavená v roku 1931 nemeckým architektom Petrom Behrensom, ktorá počas komunizmu slúžila ako kino, sa vďaka občianskemu združeniu Truc spherique, ktorého riaditeľom je Marek Adamov, premenila na Kunsthalle, ktoré na Slovensku tak chýbalo. Niekoľkoročný projekt, ktorý na začiatku vyzeral absolútne nereálne, sa podarilo doviesť k úspešnému koncu. Až romantický príbeh, keď na neho človek nazerá zvonku. Realizácia však bola tak náročná, pretože stála iba na pár ľuďoch. A zháňanie financií tiež nešlo po masle. Nadšenci ako Marek, Juraj, si mysleli, že pre ministerstvo kultúry budú prioritou a peniaze na rekonštrukciu získajú ľahko. Opak bol pravdou.