“Boh nie je nič iné, než povýšenie ľudských vlastností do dokonalých rozmerov, je to len výplod fantázie”- (Karl Marx). Najväčším a najsilnejším protivníkom režimu a jej železnej päste ŠtB bola v slovenskom kontexte katolícka cirkev. Konštatoval to Gustáv Husák už v roku 1945 počas povstania, píšuc do Moskvy o poslednom a najsilnejšom protivníkovi, boj s ktorým komunistov čaká. V jednom zo svojich rozhovorov po roku 1989, o cirkvi ako najvážnejšom súperovi, hovoril aj Alojz Lorenc. Akcie a praktiky ŠtB a následne komunistickej justície a väzenstva počas nasledujúcich 40 rokov predstavovali krutú mozaiku likvidácie cirkevnej hierarchie, obviňovanie kňazov, súdne procesy s veriacimi a duchovnými, likvidácie reholí a kláštorov, desiatky nevyjasnených úmrtí a vrážd duchovných a laikov, úplné zrušenie gréckokatolíckej cirkvi. Príbeh laikov Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla, ktorí nepodpísali spoluprácu s ŠtB je rámcovaný cirkevnými udalosťami a kontextom doby 50.-60.rokov.