Pri vývoji každého štátu zohráva šport mimoriadne významnú úlohu. Aj preto sa šport v socialistickom Československu veľmi rýchlo stal nástrojom štátnej moci a bol využívaný na propagandistické účely. Športovci a športoví úradníci mohli relatívne často cestovať do zahraničia a pre Štátnu bezpečnosť tak boli zdrojom cenných spravodajských informácií. Medzi československými športovcami mali zrejme najvýraznejšie postavenie československí hokejisti. Majstri sveta z rokov 1947 a 1949 a miláčikovia národa patrili medzi absolútnu svetovú športovú špičku. O tom, že ŠTB bola priamo prepojená so športovcami jasne hovorí aj skutočnosť, že mnohí z nich vnímali ŠTB ako nutnú súčasť svojej práce. Spolupráca a podávanie hlásení boli v podstate povinnou jazdou, ktorej sa vyhol máloktorý vrcholový športovec. Obzvlášť športoví funkcionári mali často blízko k ŠTB – či už chceli alebo nie. Agentmi ŠtB boli viacerí československí športoví komentátori.