Druhá svetová vojna skončila pre Rakúsko, ktoré bojovalo na strane porazených mocností a po boku nacistického Nemecka, nepriaznivo. V roku 1945 sa do krajiny nasťahovali armády štyroch víťazných štátov, ktoré rozdelili Rakúsko na štyri kontrolované zóny a riadili smerovanie krajiny ďalších desať rokov. Imrich Sucký sa do dejín zapísal ako vedúci detektívnej skupiny protikomunistického oddelenia Ústredne štátnej bezpečnosti. Sucký pracoval na policajnom spravodajstve už počas 1. ČSR a v tej dobe participoval aj na pomerne závažných prípadoch, ktoré československá polícia riešila. Počas Slovenskej republiky 1939 – 1945 sa podieľal na takmer všetkých zásahoch proti komunistickej ilegalite, jeho „rukami“ prešla celá plejáda neskorších komunistických funkcionárov. Počas pôsobenia na ÚŠB tak získal závažné poznatky, ktoré mohli mnohých kompromitovať. Po obnovení Československa ho ľudový súd odsúdil na mimoriadne krátky trest, viacerí svedkovia totiž radšej nechceli svedčiť. ŠTB sa snažila uniesť Suckého opakovane, už od roku 1949. Všetky pokusy z rôznych dôvodov končia nezdarom. Najďalej to ŠtB dopracuje s tretím plánom, v decembri 1954. Ale ani vtedy sa Suckého uniesť nepodarí. V roku 1948 Sucký emigroval do Viedne, odkiaľ ho československá rozviedka v septembri 1957 uniesla. Posledná zdokumentovaná vražda je z roku 1962, keď agent Alfréd Petrovič vo Viedni, na príkaz KGB, otrávil jedom dimethyl sulfát maďarského defektora Bélu Lapuschnika.