Francúzsko sa zásluhou bratov Lumiérovcov stáva kolískou kinematografie. Vzniká niekoľko skupín tvorcov avantgardných filmov. Sú to väčšinou mladí výtvarníci. Nový pohľad na skutočnosť prináša film "Mechanický balet", experiment maliara Fernanda Legéra. V duchu vtedy živého hnutia d a d a vznikne aj Clairova "Medzihra". Na príprave filmu, v ktorom sa zjavili tváre mnohých avantgardných umelcov, sa podieľa aj Francis Picabia, jedna z vedúcich osobností dadaizmu. Nový prúd vo francúzskej filmovej avantgarde predstavuje režisér brazílskeho pôvodu Alberto Cavalcanti a jeho snímka "Iba hodiny". Prúd sociálneho dokumentu, ktorý sa začal od Jeana Viga, výrazne obohacuje Louis Buňuel. Tento Španiel, žijúci vo Francúzsku, je príslušníkom surrealistickej avantgardy. Francúzsku filmovú avantgardu spája spoločný záujem. Chce postaviť film na vlastné nohy a naučiť ho hovoriť vlastnou rečou. Svojou hravosťou sa tak vlastne snaží o to isté, o čo sa v rovnakom čase v sovietskom Rusku usiluje Dziga Vertov.