Na prelome storočia je Anglicko jedinou európskou krajinou, ktorej filmová produkcia obstojí vedľa francúzskej konkurencie. Obrázky z pohrebu kráľovnej Viktórie z roku 1902 patria medzi prvé ukážky anglického filmového spravodajstva. Na začiatku dvadsiatych rokov má anglický dokumentárny film vyspelú technickú základňu a vyznačuje sa pomerne vysokou úrovňou filmového remesla. V takejto situácii upúta na seba pozornosť mladý kritik a publicista - John Grierson. Nakrúti film, ktorý nechce nič viac, ako ukázať tvrdú prácu rybárov, čo sa plavia každý deň na lov sleďov v nebezpečnom Severnom mori. Teda film, ktorý zobrazuje skutočnú udalosť a skutočných ľudí. Dá mu názov "Rybári". Anglickí dokumentaristi tak vyvedú film z ateliérov do ulíc. Pomôže im v tom významná osobnosť francúzskej avantgardy - Brazílčan Alberto Cavalcanti. Do anglickej školy sociálneho realizmu sa zapíše ako umelecký poradca mladých režisérov i viacerými vlastnými filmami. Azda najvýraznejšie zaznie krédo anglických dokumentaristov vo filme "Nočná pošta", na ktorom okrem Cavalcantiho spolupracuje aj skladateľ Benjamin Britten a básnik W. H. Auden. Film nakrútia v roku 1936 Basil Wright a Harry Watt. V druhej polovici tridsiatych rokov začína postupne miznúť hranica medzi dokumetárnym a umeleckým filmom. Výrazný krok k inscenovanému a fabulovanému filmu urobí ďalší z autorov "Nočnej pošty", režisér Harry Watt.