Americký dokumentárny film nevykročí do mierového života práve najlepšie. Pretože jeho tvorcovia boli vo svojej väčšine spätí s politickou ľavicou, ich ďalšie perspektívy obmedzí aj politické ovzdušie, vyvolané činnosťou senátora Mac Cartyho. Film "10 hollywoodskych" vyjadruje atmosféru týchto čias, plnú neistoty a strachu. Ukazuje 10 umelcov, väčšinu spisovateľov, ktorí odmietli vypovedať pred vyšetrovacou komisiou o svojej politickej príslušnosti a prejavili tak nemalú osobnú statočnosť. Nové oživenie a výrazný prínos pre povojnový americký dokumentarizmus predstavuje skupina filmárov, združených do nezávislého hnutia, známeho ako "newyorská škola". Vyznačuje sa nakrúcaním bez ateliérov, bez maskovania, prácou s nehercami. No ozajstným dokumentárnym dielom hnutia je povestný film "Na Bowery" režiséra Lionela Rogosina. Autor v ňom opisuje ulicu stroskotancov v New Yorku. Alkoholici, žobráci a tuláci. Ľudia, ktorí živoria na okraji spoločnosti, sami hrajú pred kamerou svoj všedný deň. Lionel Rogosin sa za svojím druhým filmom vydá do Južnej Afriky. Tentoraz sa pokúsi ukázať život čiernych obyvateľov Juhoafrickej republiky. Svojmu dielu dáva názov "Vráť sa, Afrika" a na úvod umiestňuje titulok: "Tento film bol vyrobený tajne, aby podal pravdivý obraz o životných podmienkach v Južnej Afrike." Americkí dokumentaristi už tradične stojaci mimo rámec komerčnej kinematografie nachádzajú relatívne lepšie podmienky v práci pre televíziu. Na začiatku 60-tych rokov to platí najmä o skupine Richarda Leacocka. Leacock využíva skúsenosti bývalého asistenta Roberta Flahertyho, autorov vtedy vznikajúcich filmov "cinema-verite" i televízneho spôsobu videnia - a tvorí si vlastnú metódu nakrúcania, ktorej sa dostane pomenovanie "cinema-direct". Diváka stavajú do pozície svedka a účastníka autentických udalostí a svoje vlastné stanovisko sa snažia potlačiť.