Tvorbu výtvarníka Jozefa Barinku /nar. 1944/ možno označiť za mnohotvárnu, no prevažne komornú. Ako človeka i ako umelca ho vždy zaujímali duchovné aspekty tvorivosti, ktoré chápal ako nepretržitý proces hľadania mnohotvárnej podstaty nášho bytia a jemu odpovedajúcom umeleckom vyjadrení v sochárskom alebo kresbovom materiáli. Vo všetkých tvorivých žánroch, ktorými sa Barinka zaoberá (socha, medaila, kresba) mu ide predovšetkým o posolstvo ako on vníma tento svet. Otvorená forma a akýsi pocit neukončenosti diela vťahuje diváka do dialógu a nabáda ho k vlastným myšlienkovým úvahám, postrehom z videného. Medaila v ponímaní Jozefa Barinku je plošná reliéfna skladba bez dodržania a rešpektovania zákonitostí tvorby medaily. Charakterizuje ju nepravidelný, prevažne obdĺžnikový obrys, jemné prechody plôch, expresívne vyznenie. Kresba neodmysliteľne sprevádza umelcovu plastickú aktivitu a jej spektrum je široké. Od prírodných motívov realizovaných olejom a tušom až po kresby podané v jemných líniách a štruktúrnych plochách gvašovej maľby. V tvorbe J. Barinku ako sochára zohráva dôležitú úlohu ušľachtilý kameň. Seká, rozdeľuje ho, otvára a zase spája do nového celku tak, aby vyjadrili tieto nové kompozície autorove myšlienky, vnútorné pocity, spomienky a zážitky. O jeho kamenných objektoch možno teda povedať, že ide vlastne o intímne denníky sochára - autora.