Krištof je mladý budúci novic, ktorý žije na prelome 40. a 50. rokov minulého storočia v komunite mníchov v pohraničí a zdieľa s bratmi ich život v pravde. Krištof utiekol do kláštora nielen pre svoju vieru v Boha, ale aj pre konflikty s otcom a politické pomery po februárovom prevrate. Popri mníšskom živote sa venuje prevádzačstvu – je jedným z posledných článkov v reťazi, ktorou sa prenasledovaní komunistickým režimom dostávajú cez hranice do Nemecka. Pri jednom z nočných návratov do kláštora je svedkom brutálneho zásahu policajných zložiek proti skupine študentov a tej istej noci je zároveň zlikvidované aj spoločenstvo mníchov, v ktorom žil. Miesto, do ktorého vkladal svoje nádeje a vieru, je zničené. Krištofov zúfalý útek rozvrátenou vysídlenou krajinou je miestopisom vtedajšieho Česko-Slovenska, aj márnym hľadaním internovaných bratov. Krištof sa stáva štvancom, no v jeho beznádejnej situácii mu poskytne pomoc mladá žena Johana na šumavskom statku. Jej rodina odmietla kolektivizáciu – otec spáchal samovraždu a brata poslali na nútené práce do bane. Johana ukryje Krištofa v stodole, ale vo chvíli, keď obidvaja začínajú vnímať nádej a vzájomnú blízkosť, komunisti násilne obsadia jej hospodárstvo. Teraz majú poslednú šancu prejsť cez ešte „nezadrôtovanú“ hranicu...