Kopaničiarsky kraj okolo Novej Bošáce a Lopeníku je magický – obydlia ďaleko od civilizácie, oáza rajskej prírody, ale aj tvrdý život na kopaniciach. V minulosti tu prebiehali veľké boje, príroda vedela byť krutá a ľudia sa často utiekali k alkoholu. Dnes sem prichádza množstvo prisťahovalcov, ktorí odchádzajú od konzumu, pretože chcú byť viac spätí s prírodou. Štyri krátke príbehy na česko-slovenskom pohraničí nám ukážu, ako sa tu dnes žije. Lenka a Roman sú umelci, ktorí žijú na samote v lese na Grúni nad Novou Bošácou. Lenka je scénografkou, ktorá okrem svojej práce v profesionálnom divadle vedie v dedine ochotnícky súbor. Roman je fotograf na voľnej nohe, ktorý sa venuje hlavne zušľachťovaniu svojho domu a okolia. Žijú vo svojej oáze, kde si plnia svoj sen. Jaro Kukuča je „IT-čkár“, miestny historik, ktorý vo svojom voľnom čase vydáva publikácie o histórii svojho kraja. Jeho dedko býval na pozemku, cez stred ktorého prechádzala hranica. Jaro sa tam ako malý hrával. Veľká časť jeho rodiny tu zostala bývať a spolu s ním sme navštívili týchto starousadlíkov. Dan so Zitou žijú na kopaniciach na Lopeníku. Dan sa venuje stavbe slamených domov a Zita sa venuje záhradnej architektúre. Obrábajú svoje pole, chovajú ovce a Dan rekonštruuje ich dom. Nevedia si predstaviť, že by sa niekedy vrátili z kopaníc do mesta. Eliška a Michal sú mladým zmiešaným česko-slovenským párom, ktorý odišiel žiť z mesta na kopanice na Lopeník. Teraz žijú vo väčšej spätosti s prírodou. Bývajú v zdieľanom bývaní. Za prácu na dome a záhrade im domáci poskytujú bývanie a stravu. Na konci sa tieto posledné dva české príbehy prepletú a vidíme, že Dan, Zita, Eliška a Michal bývajú pod jednou strechou.