Lesy, lúky, ramená rieky Moravy a Devínskeho Jazera. Bohatý ekosystém mokradí a lužného lesa ožíva najmä za svitania. Príroda sa prebúdza a dáva to jasne a hlasno najavo. Z Moravy stúpa para, v zlatožltom svetle východu slnka priam magické divadlo. Prebúdzajú sa labute, spiace na jazere, vo vode lovia volavky popolavé a na lúkach sa snažia nájsť niečo pod „zobák“ bociany biele. Keď sa na chvíľu vrátime do čias hlbokého socializmu úsmevne vyznieva práve potravinový návyk bocianov. Bociany síce sídlia v dedinke Marchegg, na rakúskej strane rieky, kde sa nachádza jedna z najväčších hniezdnych kolónií týchto vtákov, a tak najmä ráno je ich možné vidieť ako sa kŕmia na slovenských žabách. Tento paradox sa dal vnímať najmä v časoch železnej opony, keď sa mnoho ľudí z bývalého Československa snažilo hľadať lepšie zajtrajšky na západe a ako brána k tomu im slúžilo Rakúsko. Bocianom bola politika a štátne zriadenie ukradnuté a tak za potravou putovali a putujú opačným smerom. Príroda našťastie ľudské hranice neuznáva, respektíve ich ani nepozná. Bociani zostali, režimy padajú…